<p>O ceste a objavoch, ktoré priniesla, a následnom hľadaní neobjaveného vprostred už objaveného. Jazyk hudobný i poetický sú zrozumiteľné, čím má album veľkú šancu zarezonovať v rámci širšej poslucháčskej obce, lebo zďaleka nejde o ortodoxný folkový projekt.</p>
<p>Frank Winter, vlastným menom Andrew Hillard, pochádza z Anglicka. Zatiaľ čo mnoho našich hudobníkov túži presadiť sa „vonku“, Frank Winter to skúša u nás, čo môže byť vlastne ešte ťažšie.</p>
<p>Tri skladby, ktoré uzatvárajú album, prechádzajú postupne do hlbších a temnejších pasáží. Prichádza aj sľúbené primiešanie metalu do etna. To sa však koná len v ťažkých kilách a tuctovom riffe.</p>
<p>Z úplných začiatkov je v aktuálnej zostave líder Ľuboš Môcik, autor textov aj hudby. Hlavným hlasom Pohody je od roku 2012 Milena Majerová. Príjemný, miestami dievčenský zatienený hlas zafarbuje rockovosť Pohody do soft odtieňov.</p>
<p>Vždy som zastával názor, že najlepšie kapely na území niekdajšieho Československa boli bratislavské Collegium Musicum a pražský Blue Effect. Supraphonské 2DVD, ktoré vyšlo tento rok (2008) v marci, ma v tom len utvrdilo.</p>
<p>Ľubo mal oňahdy kapelku LBT a Maďari zasa LGT a ani vtedy to zasa až taký bigbít nebol. Skôr popina lýrového strihu s bokombradami a dlhými límcami. No a čo je to teraz? Neuveriteľný mišmaš všetkého možného, pokusom o šansón počnúc a toporným discom končiac.</p>
<p>Každú skladbu nového „electric“ albumu napísal iný slovenský skladateľ a každá tak nesie veľmi autentický rukopis. Na jednej strane je táto autenticita výrazným pozitívom, na druhej dôvodom obsahovo nesúrodého vyznenia albumu.</p>
<p>Živé kvety vydali nový album, takže koniec sveta sa bude musieť o nejaký čas odložiť. S pekným, výpravným obalom od Vlada Holinu.</p>
<p>Hudba pokojná ale živá, emotívna, ale nie sentimentálna, klavír melodický aj perkusívny – glassovský (v tom najlepšom zmysle slova), sláčiková sekcia, ktorá nevydiera.</p>
