Živé kvety vydali nový album, takže koniec sveta sa bude musieť o nejaký čas odložiť. Začína sa, ako na minulej „Oľge“, folkovou náladou – Na ľavom brehu Dunaja, s peknou akordovou kolískou. Po nej skladba, ktorú by už poslucháč mal poznať – Bratislava II. Hneď jej začiatok naznačuje, že ide o veľkú pesničku. Nemilosrdné vyznanie rodnému mestu, plné nápaditých trópov, by mohlo mať miesto v národnom salóne piesní, ak by taký, po vzore vinárov, vznikol. Nástup Vargovho hammondu v refréne je jedným z jej zimomravých momentov.
Bratislavskí pankáči zasa blahosklonne ironizujú rebéliu, ktorá sa napokon mení na konformitu rôzneho druhu. Jej jednoduchá melódia, ktorá spočiatku irituje, bude pravdepodobne to, čo vám po skončení CD bude verklíkovať v hlave.
Nové poschodia začnú ako hudba k talianskej ľúbostnej dráme, kým sa do toho neozve text: „Žijeme v časoch hybridnej vojny...“. Silný kontrast. Čo ešte spomenúť? Veľkolepo znejúci refrén v To, čo nás spája, mrazivé vyznanie synovi v Cosa Nostra, santanovské sólo v Pre tento deň...
Je to silný album, ktorý nenudí, hoci sa väčšina piesní odohráva skôr v pomalších a stredných tempách. S pekným, výpravným obalom od Vlada Holinu.
****1/2
ŠTEVO ŠANTA