Kapiel s názvom Pohoda máme na Slovensku viacero. Tá s (debutovým) albumom Modriny pochádza z Banskej Bystrice a funguje od roku 1997. Pohoda viackrát skúšala viac či menej úspešne preraziť muzikou regionálny charakter. Má na svojom konte niekoľké semifinálové aj finálové príbehy v Košickom zlatom poklade (KZP).
Dlhá história stála za prvým albumom. Z úplných začiatkov je v aktuálnej zostave líder Ľuboš Môcik, autor textov aj hudby. Hlavným hlasom Pohody je od roku 2012 Milena Majerová. Príjemný, miestami dievčenský zatienený hlas zafarbuje rockovosť Pohody do soft odtieňov. Dve gitary, basa, bicie. To je základ poctivej rockovej kapely. V prípade Pohody ide o viac akustiky mierneho folku a čiastočného popu. Album Modriny tvorí tucet poctivých skladieb. Pár z nich vyčnieva z radu ukecaných, folkoidných rýmovačiek a mierne zbytočných stokrát ospievaných filozofických tém. Kam odlietajú vtáky (KZP 2015) či Záložňa majú potenciál nielen prirodzeného hitu klubovej komunity. No ďalšie skladby sú skôr odrazovými mostíkmi. Mohlo sa viac pritlačiť na pílu, rozbehnúť sa naplno a nebáť sa pustiť mimo vyšliapaných akordovačiek. Chcelo by to jedno, dve náročnejšie sóla na gitare, ktoré dokážu, že piesne Pohody nie sú len o riffoch, vybrnkávačkách a známych fintách. Tam, kde sa to sľubne rozbehne, štafetu preberú hostia, ktorí sú príjemným plusom albumu ku klasickej gitarovej zostave. Trúbka, klarinet, saxofón, cimbal upútajú pozornosť a osviežia skladby, v ktorých všetci členovia kapely hrajú od prvého po posledný takt.
Pohoda môže znieť dobre v kluboch a na miestnych festivaloch. Vo svojom žánri a v spomenutých odnožiach sú počúvateľným štandardom. Hádam nás Pohoda presvedčí na ďalšej nahrávke, či je možné od nej čakať viac.
***
JURAJ GONŠOR