recenzia CD

<p>Tak toto je naozaj Nieczo! Skvelá nahrávka! Plnokrvný jazz s&nbsp;totálnym ťahom na dreň. Didrik Ingvaldsen - tak sa volá chlapík, ktorý to má na svedomí, plus jeho výborní českí spoluhráči v&nbsp;kapele Nocz. A&nbsp;tiež slávna Iva Bittová, v&nbsp;zahraničí dnes uvádzaná s&nbsp;hrdým prívlastkom „ECM artist“. Je jednou z&nbsp;tých neuveriteľných dív, ktoré na svoje divstvo majú skutočný patent a legalizovaný nárok.</p>

<p>Na svete je ďalšie, už siedme CD z edície Bluesová spoločnosť. Končí leto 2011 a&nbsp;od jesene 2007 sa Slovenskej bluesovej spoločnosti (ďalej SBS) podarilo ustáliť na ďalších piatich zoskupeniach, ktoré v&nbsp;tomto období vznikli, boli koncertne aktívne, prípadne sa stabilizovali na scéne.</p>

<p>Slovenská bluesová spoločnosť už 20 rokov mapuje žánrovú scénu a v nepravidelných intervaloch vydáva sampler z toho najzaujímavejšieho za uplynulé obdobie. Za podpory Ministerstva kultúry tak zaznamenáva rôzne zoskupenia pre pamäť nás, aj pre potešenie samotných kapiel, ktoré mnohé už neexistujú, alebo hrajú v iných zloženiach.</p>

<p>Keď moderátor v rádiu predstavoval kapelu Royal Blood v zložení spevák/basák a bubeník, spomenul okrem iného, že sa stali číslo 1 v Britskej hitparáde. Automaticky mi napadlo, že je to retro rubrika, lebo v roku 2014 sa niečo také nemôže stať. Mýlil som sa, Royal Blood je aj napriek názvu z ktorého cítiť skôr tradíciu „fresh blood“. Vznikla minulý rok 24 hodín po tom, ako bubeník Ben Thatcher vyzdvihol basáka/speváka Mike Kerra na letisku po jeho výlete do Austrálie.</p>

<p>Červené jabĺčko začína meditatívnym klavírnym úvodom. Potom basa nasadí energickú walking-figúru ... a&nbsp;zvyšok sa už vyvíja celkom predpokladateľne. Červené jabĺčko padá do Zelenej trávičky (a nie na hlavu Isaaca Newtona), ťahavé halgato zviera srdce a&nbsp;mne sa vidí, že je to umelkyni trocha hlboko.</p>

<p>Spievali by Elánisti niečo iné ako Filana, Jursu, Zemana, Peteraja alebo niekoho s&nbsp;podobným rukopisom? Chvalabohu, nie. Hudobným dinosaurom akéhokoľvek pôvodu a&nbsp;vyznania experiment málokedy pomohol.</p>

<p>Tak som si pomyslela, že toto letné CD patrí do mechaniky môjho prehrávača v&nbsp;aute a&nbsp;jeho protagonista s&nbsp;jamajskými koreňmi z&nbsp;Miami do košiarika oddaných vyznávačov odkazu Boba Marleyho, pravda v&nbsp;patrične upgradovanom modernom šate diskotékových klubov a&nbsp;rádií, ktoré otvárajú svoj éter na heslo „Pharell Williams“.</p>

<p>Musím priznať hneď v&nbsp;úvode, že Ľudmilu Štefánikovú považujem za zjav vzácny, umeleckej ochrany a&nbsp;podpory hodný. Kde sa vzala tu sa vzala, akási jazzová „katarzia“ s&nbsp;plnou kapsou tajomnej sily tvorivosti. Jej famózne debutové CD zásadne prežiarilo svojsky zakonzervovanú slovenskú jazzovú scénu.</p>

<p>&nbsp;Hudobne je album krištáľovo priezračný, jemný, dotiahnutý do najmenších detailov a&nbsp;odtieňov. Markétin krásny hlas, či už sám, vyvolávajúci v&nbsp;anjelských výškach spomienku na Joni Mitchell, alebo v&nbsp;spojení s islandským zborom, sa vznáša v&nbsp;krehkých melódiách nad&nbsp; inštrumentálne dokonalým základom. Svojím duchovným obsahom i&nbsp;formou vlastne dokonalý vianočný album. Počúvajte a&nbsp;zamýšľajte sa trochu nad sebou – aspoň v&nbsp;čase sviatočnom! -&nbsp; hriešnici pozemskí!</p>