Skočiť na hlavný obsah
Populár
Main navigation
  • Aktuality
  • Nástroje
  • Archív
  • CD prílohy

Omrvinka

  1. Domov

Ľudmila Štefániková * ElectriCITY (recenzia CD)

Pridal/a martin dňa St, 24. 06. 2015 - 16:14
Značky
recenzia CD
Hudobný fond
NP archív
Rado Tihlárik
Titulná fotka
Obrázok
Obsah
Text

Musím priznať hneď v úvode, že Ľudmilu Štefánikovú považujem za zjav vzácny, umeleckej ochrany a podpory hodný. Kde sa vzala tu sa vzala, akási jazzová „katarzia“ s plnou kapsou tajomnej sily tvorivosti. Jej famózne debutové CD zásadne prežiarilo svojsky zakonzervovanú slovenskú jazzovú scénu. Všetko nasvedčovalo tomu, že máme dočinenia s výnimočným muzikantským  fenoménom. S netrpezlivým záujmom som preto očakával, čo bude ďalej. Aké je teda jej druhé CD? Chvalabohu, dobré. No čaro novosti a eufórie debutu vyprchalo. Hrniec už nie je taký preplnený vriacou kreativitou Ľudmiliných spolužiakov z Berkley College of Music. Mieša sa tu menej štedro. No i tak, nahrávka má svoj charakter, moderný zvuk, je svieža vo svojich melódiách a optimistická obsahom. Prirodzene nadväzuje na fúziu jazzu, rocku a iných vplyvov. Ľudmila ju nahrala s čisto ženským bandom. Štyria muži, z toho dvaja ostrieľaní starí bardi, náš Peter Lipa a slávny Greg Hopkins - profesor kompozície z Berkley College of Music, sú len prizvaní „featuring“ hostia. Kmeňovú zostavu bandu tvoria mladé ženy v Ľudmilinom veku - Amanda Andrews na gitare, Christine Moad na basovej gitare a Jazz Robertson na bicích. Samotná Ľudmila hrá na malletKATe, inšpiratívnom elektronickom nástroji, na ktorom sa hrá paličkami, podobne ako na vibrafóne. Hneď v krátkom intre dominuje majstrovská vokálna improvizácia Petra Lipu v duu s Ľudmiliným malletKATom. Nevedieť o jeho účasti, možno by som ho v tom emotívnom  černošsko-marockom kvílení ani hneď nespoznal. Mimochodom, téma je inšpirovaná slovenskou hymnou. V druhej, celému albumu dominujúcej skladbe, sa to ďalej vokálne stupňuje. Peter spolu s Ľudmilou tu improvizujú ponad hutný zvuk dievčenského bandu s výrazne pulzujúcou basou a bicími. V tretej pokojnejšej skladbe nahradí Lipov hlas trubka Grega Hopkinsa. Škoda len, že dievčatá popri jeho akademicky jasnej hre pôsobia muzikantsky akosi mdlo. Podobný dojem vyvolávajú aj vo zvyšných, v pozvoľnej dramaturgii plynúcich skladbách. Jednako, je to zaujímavá zostava. Dvaja hosťujúci ostrieľaní jazzoví mágovia plus zostava štyroch mladých žien s krehkým civilným vizuálom, predvedenými výkonmi zvláštne kontrastujú. No, a nemožno vynechať primiešané korenie - do  predposlednej skladby svojím Zappovským sólom prispel mladý Rakúšan Alex Pinter a do poslednej bonusovej intímnej chuťovky Pavol Bereza svojou akustickou gitarou v duu s Ľudmilou. Autorom všetkých kompozícií a aranžmánov je Ľudmila Štefániková.  Nahrávka vznikla v Bostone, Peter Lipa nahral svoj part v Bratislave, Alex Pinter vo Viedni. Bonus - duo s Pavlom Berezom - vznikol v Bratislave.

 

Rado Tihlárik

Téma
Aktuality
Článok patrí k časopisu
Číslo 4/2014
Teaser k článku

<p>Musím priznať hneď v&nbsp;úvode, že Ľudmilu Štefánikovú považujem za zjav vzácny, umeleckej ochrany a&nbsp;podpory hodný. Kde sa vzala tu sa vzala, akási jazzová „katarzia“ s&nbsp;plnou kapsou tajomnej sily tvorivosti. Jej famózne debutové CD zásadne prežiarilo svojsky zakonzervovanú slovenskú jazzovú scénu.</p>

Beží na Drupale