recenzia CD

<p>Takéto kongeniálne spojenie troch hudobníkov nie je vídať často. Rockové história ich nemá veľa. Cream, Jimi Hendrix Experience, alebo SBB či Varga, Frešo a Hájek. Pravda, každé z trochu iného súdka, ale na každé spomíname v tom najlepšom a stali sa legendou.</p>

<p>Trinásť skladieb, ktoré sa vykryštalizovali za pätnásť rokov od vydania ich posledného albumu, neprináša len zrkadlové obrazce príjemných pocitov a nálad, ale aj odrazy clivoty, smútku a&nbsp;nezvestných ideálov. Ich pohľad, hoc pre prežitie nutne obsahujúci aj príležitostné radosti a nádeje, je tienený tŕnistými skúsenosťami a&nbsp;lekciami od neústupčivého času.</p>

<p>Táto svojská Rubikova kocka pohľadov na cestu človeka pôsobí ucelene, nie však jednoliato. Deväť skladieb určite poteší milovníkov experimentálnych projektov, medzi ktoré rozhodne BKB patrí. Žánrovo je možno kapelu postaviť medzi múry indie, elektro, experimental soulu. Zvukovo sa skladby nikam neponáhľajú, texty nepôsobia prvoplánovo, no ani premúdrene. Album má výbornú karmu, pretože na poslucháča pôsobí úprimne, imaginatívne, no vždy s&nbsp;relatívne jasným odkazom.</p>

<p>Určite to poznáte, ten pocit, keď je hneď všetko jasné. Napríklad keď ochutnáte dobré víno a niet o čom pochybovať. Presne tak mi bolo všetko jasné po prvých taktoch debutového CD partie mladíkov okolo saxofonistu Michala Wróblewskeho. Jednoducho paráda! Ako keby mi to ušili na mieru. Nahrávka&nbsp;nesie tie najlepšie znaky odchovu českej jazzovej školy a hudobnej kultúry. Je to nový moderný jazz, ktorý nevykopáva tradíciu z hrobu, naopak, reflektuje svoju dobu a život, tak ako sa na jazz patrí.</p>

<p>Predstaviť si Romaniku&nbsp;na veľkom pódiu nie je&nbsp;problém, ale ich pesničkárstvo&nbsp;si vyžaduje okruh poslucháčov&nbsp;rozhodnutých počúvať príbehy&nbsp;idúce zvnútra človeka. Svoju cigánskošansónovú&nbsp;púť začali so&nbsp;zhudobnenými básňami Evy Lukáčovej.&nbsp;Už vtedy Ika dokázala&nbsp;na plné hrdlo ako sa vie stotožniť&nbsp;s vlčou predstavou o žene.&nbsp;</p>

<p>V tendenciách hádzania&nbsp;kameňom na všetko&nbsp;predrevolučné sa neraz&nbsp;stráca či paškviluje aj nemálo&nbsp;muziky, ktorá spolu&nbsp;so samizdatovou literatúrou,&nbsp;či so subkultúrnymi&nbsp;aktivitami, tvorila pre mnohých&nbsp;ľudí tej doby jedinú&nbsp;mimorežimnú platformu,&nbsp;s ktorou sa mohli do istej&nbsp;miery slobodne stotožniť.&nbsp;Práve po jedenástich skladbách, svojím vznikom datovaných do tohto&nbsp;obdobia, siahli Martin Tvrdý (Bonus) a Václav Havelka (Please the Trees, selFbrush).</p>

<p>Prvá polovica projektu Moruša rozvírila u&nbsp;nás hladinu pophudby. Jana Kirschner je synonymum stredného prúdu minulej dekády a&nbsp;iné hudobné chodníčky hľadala na každom albume. Z&nbsp;hľadania vždy vyšli napokon rádiové pesničky, ale predzvesť radikálnejšej zmeny priniesol už album Krajina rovina (2010).</p>

<p>Postbeatlesovské pesničky niekdajšieho protagonistu kapely Everything But The Girl Bena Watta žiaria ako stowattová žiarovka v&nbsp;tme dnešnej mizérie rádiového éteru, ktorý šíri len hity a&nbsp;pseudohity. Desiatka osviežujúcich popevkov vám okamžite spomalí tep a&nbsp;dá vášmu dňu potrebný pokoj.</p>

<p>Na albume&nbsp;<em>Vítr ve vlasech</em>&nbsp; čiastočne vychádza z&nbsp;modelu predchádzajúcej platne&nbsp;<em>Láska jako oliva</em>&nbsp;a&nbsp;pri jej nahrávaní sa znovu oprel predovšetkým o&nbsp;tandem Norbi Kovács -&nbsp;Olin Nejezchleba. Výsledkom je jeden z&nbsp;najlepších albumov Hlasovej pesničkárskej kariéry.</p>

<p>Keď sa Tom Petty v lete objavil na obálke prestížneho amerického hudobného časopisu, bolo jasné, že album Hypnotic Eye zaujal. Tento spevák, skladateľ, gitarista a kapelník sa radí k takým stáliciam americkej hudobnej kultúry ako Bob Dylan, Neil Young či Dave Matthews.</p>