Postbeatlesovské pesničky niekdajšieho protagonistu kapely Everything But The Girl Bena Watta žiaria ako stowattová žiarovka v tme dnešnej mizérie rádiového éteru, ktorý šíri len hity a pseudohity. Desiatka osviežujúcich popevkov vám okamžite spomalí tep a dá vášmu dňu potrebný pokoj. Úvodná Hendra, ktorá dala názov celému albumu, je paradoxne pomalou baladou, avšak po nej nasledujúci titul Forget už akceleruje do stredného tempa, zachovávajúc si zo svojej predchodkyne iba náladu. Spôsob, akým je vystavaná melodická linka nasledujúcej veci Spring, je priam mccartneyovský, čo podtrhuje aj kúpeľňový dozvuk na speve a vokály ako od kolegov Lennona, Starra a Harrisona. Takto akosi si predstavujem folkrock 21. storočia poučený elektronikou. Album sa nahrával v Londýne a Berlíne za hviezdnej asistencie exgitaristu Suede Bernarda Butlera. V skladbe Levels sa so svojou gitarou dokonca objaví David Gilmour z legendárnych Pink Floyd. Dramaturgia albumu je dobre postavená, pesničky náladami na seba nadväzujú a platňa ako celok pôsobí nielen mimoriadne súdržne, ale aj veľmi príjemne.
****
Andrej Turok