Ivo Weiss

<p>Čakali sme naň dlho, predlho... Najmä my, čo radi načúvame poézii Mária Polónyiho.</p>

<p>Výpovede Ildikó a&nbsp;Evy sú zrkadleniami ženských, no i&nbsp;mužských energií v&nbsp;nás. Sú tu pre všetkých, čo sa neboja počúvať zhmotnené hlasy vibrácií...</p>

<p>O ceste a objavoch, ktoré priniesla, a následnom hľadaní neobjaveného vprostred už objaveného. Jazyk hudobný i&nbsp;poetický sú zrozumiteľné, čím má album veľkú šancu zarezonovať v rámci širšej&nbsp; poslucháčskej obce, lebo zďaleka nejde o&nbsp;ortodoxný folkový projekt.</p>

<p>Jeho pesničkárstvo je postavené na šírení rituálov, ktoré objavil a&nbsp;uchopil pre svoje vlastné potreby a&nbsp;radosť z bytia. Rituálov introspektívnych, v&nbsp;ktorých sa uplatňuje jeho špecifický mnohotvárny jazyk...</p>

<p>Sotva by som ľahko našiel jedinca (rozumejúceho slovensky), ktorý by mi povedal po vypočutí pár piesní z „Chujavy“, že mu „to“ nič nehovorí, že „tomu“, o&nbsp;čom Edo spieva nerozumie... To by bolo čo za mimozemšťana?</p>

<p>Je myslím odvážne, ak ktosi píše piesne s&nbsp;religióznou tematikou, či hoc len religióznym podtextom. Táto práca si žiada totiž nemalý grif a&nbsp;„gebír“. Prečo? Veď autorov takto píšucich je mnoho (poviete si). Veď hej, je ich dosť, no málokto z&nbsp;nich dokáže neskĺzať ku (hoc isto nechcenému) gýču. Jedným z&nbsp;tých, ktorým sa dielo darí je Slávek Klecandr, pesničkár a&nbsp;„tata predstavený“ kapely Oboroh. S&nbsp;jeho tvorbou sa stretávam po prvý krát.</p>

<p>Isto si niektorí z&nbsp;vás, čo ste sledovali pesničkársku cestu Honzu Nedvěda v&nbsp;prvej polovici 90. rokov budete pamätať, ako tento folkový bard dokázal každoročne, niekoľkokrát po sebe, vyprodukovať nové CD. A&nbsp;v rámci rozhovorov v&nbsp;médiách sa netajil tým, že denne je schopný napísať aj tri, štyri nové piesne. Keď som sa nedávno od Radiara (pesničkár Rado Tiňo) dozvedel, že Peter Janků sa v&nbsp;blízkych dňoch chystá krstiť nový CD album, bol som prekvapený, veď takto pred rokom som bol svedkom krstu jeho predchádzajúceho CD (20 rokov čakania).</p>

<p>Na Slovensku viem o&nbsp;niekoľkých šikovných spievajúcich básnikoch, ktorí píšu šumne. Jedným z&nbsp;tých, čo ich piesne by sa mali podľa zdravého rozumu dostať do „čítaniek“ pre tých, čo začínajú písať (a i&nbsp;mnohých tých, čo už roky píšu) je „šuhaj zo Šariša“ Edo Klena. Jeho „veršovanky“ sú ukážkou toho, že je možné písať o&nbsp;realite s&nbsp;ľahkosťou, nadčasovo a s&nbsp;úškrnom. Invenčne a&nbsp;kvalitne! Jeho poézia je nielen plne zrozumiteľná, no priam neodolateľná pozornosti sluchu. Kto sa na ňu nenamotá, nerozumie po slovensky.</p>