<p>Hudba <strong>Už jsme doma </strong>možno už nie je taká objavná a doslova nešokuje ako pred tridsiatimi rokmi, stále má ale po celom svete, a to doslova, svojich poslucháčov a dostala sa do kategórie V.S.O.P.</p>
<p>Všetkých šestnásť troj až štvorminútových skladieb má drajv a napätie, takže sa do konca nenudíte. Stačí si pustiť prvú, surovú <strong>Silver, </strong>a je jasné o čom to bude.</p>
<p>Wilson často komunikoval s publikom, vtipne oznamoval koľko krokov už urobil, či koľko spálil kalórii, čítajúc tento údaj zo svojich hodiniek...</p>
<p>Blues musíte cítiť, mať ho pod kožou a keď ste ešte aj nebodaj interpret, tak tam to musí byť! A títo dvaja páni ho majú nielen pod kožou, ale priamo v srdci.</p>
<p>Nie je to jazz, nie je to ambient, moderná vážna hudba, ani čistá elektronika. No v každom prípade je to hudba súčasná, ovplyvnená stavom duše, možno pohľadom zúčastnených na svet.</p>
<p><strong> </strong>Slovensko je, zdá sa, obľúbenou zastávkou Iana Andersona. Má tu už päťdesiat rokov more fanúšikov a tí včera zaplnili do posledného miesta športovú halu na Pasienkoch.</p>
<p> Nezáleží ale až tak na počte a zostave, pretože nesmierne intímna <strong>Parasomnia </strong>s Derlak je rovnako famózna ako najdlhšia a rockovejšia <strong>Initial Song </strong>zahraná v kvintete.</p>
<p>Štyri famózne speváčky zahájili koncert trávniocou, ale v priebehu hodiny sme od celej kapely počuli úžasne transformované ľudovky, jazz, dokonca aj prog rock. Hlavný hosť večera však bolo famóze súrodenecké trio Cohenovcov z Tel Avivu.</p>
