Vážsky chórus Ľuboša Dzúrika

<p><em>Túto a&nbsp;iné katastrofické príhody Ľuboša Dzúrika nájdete v&nbsp;jeho knihe&nbsp;<strong>Jednohubky.</strong></em></p>

<p>Ubehli už tri roky od času, kedy som Vás začal na Facebooku denne bombardovať svojimi niekedy veselými a niekedy ešte veselšími príbehmi. Všetky príhody&nbsp; sa naozaj v mojom živote stali a všetky som zažil.</p>

<p>Všetci sme dúfali, že to všetko&nbsp; čoskoro skončí a dobre to nakoniec dopadne. Samozrejme že nás pandémia na začiatku pekne vystrašila.</p>

<p>Ťažko nám bolo vybrať si hudobný štýl.&nbsp; Niektoré štýly&nbsp; sa nám nepáčili.&nbsp; Tie ktoré sa nám zase páčili. tie sme ešte nedokázali zahrať.&nbsp; Vymysleli sme si teda vlastný.</p>

<p>Apríl máva často prívlastok bláznivý.&nbsp; Druhého apríla v šesťdesiatom deviatom sa narodil Branislav Jobus alias Branuško.&nbsp;</p>

<p>Tie zákerné prdy, ktoré sa predtým tvárili ako prdy, nakoniec prdmi neboli.</p>

<p>Asi sme si to všetko&nbsp; fungovanie tohto štátu predstavovali predsa len trochu inak. Ani sme si to vtedy nevedeli dobre predstaviť, čo nás čaká.</p>

<p><strong>Rad Ľudovíta Štúra</strong>&nbsp;prvej triedy dostalo 30 významných slovenských osobností z rôznych oblastí.&nbsp; Medzi nimi bol aj&nbsp;<strong>Ladislav Snopko</strong>, ktorého my muzikanti nazývame familiárne&nbsp;<strong>Agnes</strong>.&nbsp;</p>

<p>Pomaličky leto odchádza, jeseň klope na dvere a s ňou prichádza vinobranie a burčiaková sezóna.&nbsp;</p>

<p>Branuško mi raz, keď ešte požíval alkoholické nápoje, na jednom Mikulášskom koncerte v Trenčíne povedal: „Vieš čo Luboško? Spravíme si vlastný festival jaký sceme a budeme tam hrať s našima kapeláma a nebudeme sa nikomu prosiť aby nás volagde volali.</p>