Indies Happy Trails

<p>Preberanie hudobných štandardov a&nbsp;žánrovej klasiky nie je v bluesovej hudbe nič neobvyklé. Na druhej strane však len skutočná osobnosť dokáže urobiť z&nbsp;bežnej coververzie svojbytné dielo.</p>

<p>Michael Kubesa ide s&nbsp;kožou na trh a&nbsp;prvá otázka znie, či to je tá jeho, alebo moja, tvoja, či nebodaj naša spoločná?</p>

<p>V tendenciách hádzania&nbsp;kameňom na všetko&nbsp;predrevolučné sa neraz&nbsp;stráca či paškviluje aj nemálo&nbsp;muziky, ktorá spolu&nbsp;so samizdatovou literatúrou,&nbsp;či so subkultúrnymi&nbsp;aktivitami, tvorila pre mnohých&nbsp;ľudí tej doby jedinú&nbsp;mimorežimnú platformu,&nbsp;s ktorou sa mohli do istej&nbsp;miery slobodne stotožniť.&nbsp;Práve po jedenástich skladbách, svojím vznikom datovaných do tohto&nbsp;obdobia, siahli Martin Tvrdý (Bonus) a Václav Havelka (Please the Trees, selFbrush).</p>

<p>... Nové piesne nie sú ani na práve vydanom vynikajúcom albume Jim Čert&nbsp;<strong>Světla a&nbsp;stíny</strong>&nbsp;(Indies Happy Trails 2014). Je to záznam jeho strhujúceho koncertu z 22. júna 1989 na festivale Valašský špalíček. Pamätníkom sa tu presne po dvadsiatich piatich rokoch veľmi názorne pripomína, že Jim Čert bol mimoriadny zjav českej pesničkárskej scény.</p>

<p>&nbsp;Hudobne je album krištáľovo priezračný, jemný, dotiahnutý do najmenších detailov a&nbsp;odtieňov. Markétin krásny hlas, či už sám, vyvolávajúci v&nbsp;anjelských výškach spomienku na Joni Mitchell, alebo v&nbsp;spojení s islandským zborom, sa vznáša v&nbsp;krehkých melódiách nad&nbsp; inštrumentálne dokonalým základom. Svojím duchovným obsahom i&nbsp;formou vlastne dokonalý vianočný album. Počúvajte a&nbsp;zamýšľajte sa trochu nad sebou – aspoň v&nbsp;čase sviatočnom! -&nbsp; hriešnici pozemskí!</p>

<p>Sláva buď nadšencom, ktorí pre nás uchovávajú zvukové záznamy zážitkov prchavých, ak zostávajú iba v&nbsp;našej pamäti. Práva vďaka jednému moravskému (Karel Prokeš) si po&nbsp;viac ako 25 rokoch môžeme pripomenúť koncert Deža Ursinyho a&nbsp;kapely Plus, s&nbsp;ktorou 23.&nbsp;júna 1989 vystúpil vo Valašskom Meziříčí v rámci festivalu Valašský špalíček. Ide o&nbsp;jeden z&nbsp;mála dochovaných „živákov“ Deža vzhľadom na to, že koncertov Burčiaku a&nbsp;Provisoria mnoho nebolo a&nbsp;ešte menej z tých, čo sa dal na ne Dežo prehovoriť, bolo zaznamenaných. Keď som sa o&nbsp;tomto CD z&nbsp;Brnenského vydavateľstva Indies Happy Trails dozvedel a&nbsp;dostal som ponuku o&nbsp;ňom napísať, s&nbsp;veľkou potechou som ju prijal. Nahrávka ma nesklamala! Koncertný program pre festival bol zostavený z (v tej dobe starších) piesní Deža a&nbsp;Ivana Štrpku pochádzajúcich z&nbsp;LP: 4/4 (1983), Bez počasia (1984), Zelená (1986).</p>

<p>Je myslím odvážne, ak ktosi píše piesne s&nbsp;religióznou tematikou, či hoc len religióznym podtextom. Táto práca si žiada totiž nemalý grif a&nbsp;„gebír“. Prečo? Veď autorov takto píšucich je mnoho (poviete si). Veď hej, je ich dosť, no málokto z&nbsp;nich dokáže neskĺzať ku (hoc isto nechcenému) gýču. Jedným z&nbsp;tých, ktorým sa dielo darí je Slávek Klecandr, pesničkár a&nbsp;„tata predstavený“ kapely Oboroh. S&nbsp;jeho tvorbou sa stretávam po prvý krát.</p>

<p>C &amp; K Vocal, legenda na poli vokálnych skupín, sa na rockových a divadelných pódiách pohybuje už od roku 1969. Jiří Cerha, Ladislav Kantor, Helena Arnetová a Luboš Pospíšil sa najskôr profilovali ako folková skupina. V roku 1972 sa však profesionalizovali a prijali angažmán v legendárnom divadle Semafor. Od tej doby stáli pri všetkých dôležitých nahrávkach českých hudobných veličín. Spolupracovali s Vladimírom Mišíkom, Michalom Prokopom, Milanom Svobodom. V roku 1976 pre Artiu v angličtine a o rok neskôr aj v češtine nahrali legendárny album Generace.</p>