Mark Knopfler je stávka na istotu. Inštrumentalista a spevák, rozpoznateľný od prvého gitarového tónu a od prvého zamrmlania síce už dávno nesype z rukáva hity ako za dávnych dire-straitsovských čias, na druhej strane však ani nevydá album, ktorý by nebol dôstojný overenej knopflerovskej značky. Na väčšine svojich sólových albumov uprednostňuje pokojný, až odovzdaný spev, ale z času na čas zablúdi okrem už trejdmarkových írskych motívov aj do iných, dovtedy neprebádaných území, akým bolo napríklad blues na predposlednom knopflerovskom albume Privateering.
Podobne je to aj na najnovšom Trackeri. Hneď úvodná pieseň Laughs and and Drinks and Smokes patrí k tomu najlepšiemu z Markovej sólovej kariéry a to isté sa dá povedať aj o Beryl - tá akoby vypadla z niektorého dire-straitsovského albumu. Na Trackeri už tradične prevládajú skôr pokojnejšie, polorozprávané pesničky, niektoré z nich občas zľahka niečo pripomenú, nie sú to však nepríjemné spomienky. A nemusí to byť len melodická podobnosť – napríklad Lights of Taormina evokuje obdobie spolupráce s Bobom Dylanom a to nielen fotografiou v booklete, pieseň o stretnutí s básnikom Basilom Buntingom sprevádza tak vrúcna gitara, že človek má chuť zoznámiť s týmto neznámym poetom... A nečakane rytmicky hravá Skydiver je zas pripomenie, že kedysi existovala aj nejaká skupina Kinks.
Tracker nie je prelomový album – také už od Marka asi nikto ani nečaká. Ale je to viac ako riadna porcia výbornej muziky, ktorá poteší každého, kto rástol s Knopflerovou hudbou.
* * * *
MILOŠ JANOUŠEK
[video:https://www.youtube.com/watch?v=-MOuQbV7ygc]
