JARNÉ BJD 2015 * 14. VI. 2015 * BRATISLAVA - STARÁ TRŽNICA
Nedeľný podvečer patril v rámci jarných džezákov trom zoskupeniam. O úvod sa postarala mladá talentovaná speváčka Sisa Fehérová & Fehero Rocher. Ďalší vstup vyplnila naša stálica, dobre známy Peter Lipa a jeho Band.
Najviac som sa tešil na veľkého Bona z Kamerunu. Richard je u nás za tie roky ako doma. Mnohí si určite pamätajú na Jazzové dni 1998, keď vystupoval s Larrym Coryellom. V rámci sólového výstupu po fusionových fastovkách tento z polovice reinkarnovaný Pastorius so svojou basičkou zaspieval jemu typickým falzetom vlastnú baladu Dina Lam. Zostúpil anjel a vtlačil do nás inú pečať. Zaklínadlo. Dina Lam. Fenomén Bona, jeho univerzálnosť mi odvtedy imponuje.
Tentoraz sa spojil s kubánskym „kolotočom“ Mandekan Cubano so skladateľom a klaviristom Osmanym Paredesom. Autorské kompozície Bonu spolu s kubánskou rytmikou (bicie, perkusie) a dravými dychmi (trúbka, trombón), kde dominovali excelentné klavírne sóla znovu presvedčili o variabilite Bonovej tvorby. No nie nadlho. Zjavná nedeľná únava z tepla prinútila Bonu sólovo improvizovať štýlom spievajme všetci a jemu vlastným nenásilným úsmevom s pomocou loopera si prepotené publikum zaspievalo slovenskú ľudovú Pokapala na salaši slanina. Tvrdil, že to robí prvýkrát, ale ja som to už zažil minulé leto v Trnave. Len s inou ľudovkou. Opäť prichádza oddýchnutá kapela a srší z nej karibský temperament. Škoda, že aj tá basgitara, kvôli ktorej som tu je tichšia a tichšia. Počuteľné kontúry tónov si domýšľam. To bude z toho tepla. Na záver pridá Richard pomalú sólovú a aj tá slanina už pokapala...
P.S.:
Po koncerte hovorili páni z tímu okolo hudobníkov, že na žiadosť samého Richarda Bonu bola jeho basgitara stíšená na najnižšiu možnú úroveň. Napriek tomu viem, že organizátori festivalu sa snažili o lepší zvuk, čo bolo aj počuť. Škoda, nie je každý deň nedeľa.
Vladimír Valentovič
Foto Katarína Orešanská
