Hudobná spolupráca Homolovej a Železňáka začala už v Trojke Z.H. (Homolová, Smetana, Železňák) albumom „Ňet vekšeho rozkošu“, kde sa Železňák ukázal ako cítiaci nástrojový básnik. Plne svoj potenciál však rozvinul až pri tvorbe albumu „Medzi dvomi prázdnotami“. Viacerými strunovými nástrojmi i rytmom vytvoril Zuzaninmu spevu bohatý podklad. Homolovej spev (Z.H. tentokrát bez gitary) a Železňákove nástrojové farbičky, ktorými sa nežne prepletá, sa stávajú prenikajúcim vhľadom do poézie. Vokálne sa Zuzana Homolová pohybuje vo svojich, pre ňu jedinečných vodách, avšak s prekročeným tieňom. Tým tieňom je Železňákov cit pre krásnu melanchóliu (viď tiež jeho Rusínske, Kaššovicovej Šamorínsku trilógiu, a.i.) a náladu. Pekná súhra hlasu a nástroja v skladbe „Priesvitnosť“. Orient v neoriente s peknou vyhrávkou v skladbe „Popevok“. Jemne mystický aranžmán v „Turiciach s divými makmi“, kde sa citlivo blysol saxofonista Michal Balla. A takto by sa dalo pokračovať... Železňák, v súčasnosti aktívny spoluhráč Zuzany Homolovej, so „železnou“ ľahkosťou chápe Zuzaninu výpoveď. Po Redlovi, Salontayovi, Smetanovi je Železňák ďalším úspešným hudbotvorcom klenotnice piesní Zuzany Homolovej. Starí majstri učia, že malé záblesky prežitku prázdnoty môžu byť zakúsené obyčajným kýchnutím či blaženosťou milovania ale i parašutizmom. V tomto dielku však - ňet vekšeho rozkošu medzi dvomi prázdnotami.
****1/2
Juraj Turtev
Kúpiť CD/MP3 + vypočuť ukážky TU: Slnko records
