Zuzana Homolová je jedna z najvýznamnejších československých pesničkárok, ktorej vydavateľské hudobné počiny dokazujú, že slovenská ľudová balada ukrýva nielen výrazovo, ale i literárne a hudobne nesmierne silný potenciál. V prozaickom diele chce naň autorka nadviazať intímnym spracovaním svojich pamätí, viažucich sa na jej ročný pobyt vo Francúzsku. Jej rozprávanie pozostáva zo spomienok, z denníkových záznamov a z prepisu rodinnej korešpondencie s využitím vlastných autorských ilustrácií.
Zuzana Homolová, 1973 foto P. Procházka
Autorka opisuje udalosti roku 1968 na Tourskej univerzite, kde sa ocitla po invázii spojeneckých armád do Československa. Stretla sa tam s mladými ľuďmi z celého sveta. Očaril ju anglosaský folk i francúzsky šansón. Po návrate domov, inšpirovaná novým poznaním, sa začala hlbšie zaujímať najmä o slovenské ľudové balady a legendy.
Zuzana Homolová sa dnes, po 50 rokoch, vracia k vyblednutým zážitkom a spomienkam na ročný pobyt vo Francúzsku s akcentom na korešpondenciu so svojou rodinou a na dramatickú situáciu v okupovanej krajine.
Viac o knihe Zuzany Homolovej pripravujeme do nasledujúceho vydania Populáru (3/21).
