Pomyselnú trilógiu Diversion (2012), Inversion (2014) uzatvára (?) album Conversion (2016). Asi preto ničím neprekvapuje. Dramaturgia aj forma zostávajú verné predchádzajúcim opusom, takže kto ich má vo svojej diskografii, mal by siahnuť aj po tomto.
Obaja muzikanti sa rozhodli pokračovať v transkripciách známych aj menej známych diel rockovej histórie a urobiť ich po svojom. Je pravda, že niektoré skladby pripomínajú originál len názvom, alebo textom. A to je dobre. Obaja naši skvelí inštrumentalisti už majú toľko nahraté a napočúvané, že hudobné dedičstvo sa ich dotklo takýmto tvorivým spôsobom.
Z nahrávky počuť absolútnu uvoľnenosť oboch. Boboš sa nepredvádza, neukazuje silou-mocou že je v hraní na ústnu harmoniku jeden z najlepších v tomto geopolitickom priestore. Harmonika na nahrávke je striedma, ale úžasná. Znie presne tam, kde má. A ako! A do toho jeho knopflerovský spev-nespev.
K celkovému soundu isto prispel veľkou mierou aj štúdiový technik Dušan Ratica. Nahrávka je vlastne akoby jedna skladba, rozdelená na niekoľko častí, ako vo vážnej hudbe. Tlieska sa až na konci! Naživo si to viem predstaviť kľudne aj v nejakom sakrálnom priestore, alebo v synagóge. Táto hudba si totiž vyžaduje intimitu, absolútne sústredenie a ponorenie sa do nálady. A takto by sa mala počúvať aj z nahrávky. S pohárom single malt whisky, alebo ročníkového červeného, niekde na chalupe pri kozube s tými, ktorých máme najradšej.
****
JÁN GRAUS