Toto CD som dostal do ruky ako album folkovej kapely. Hneď pri prvej skladbe som si však uvedomil, že ide o kapelu, ktorá hľadá iný, netradičný zvuk. Od skladby k skladbe gitara ustupuje iným nástrojom, harmonickým postupom a hravému aranžérstvu. Počuť ju ako nástroj, na ktorom boli piesne komponované a ako nenahraditeľný rytmický prvok či pritvrdenie. Celý album sa však nesie v znamení oslobodenia sa od tradičného gitarového zvuku a jeho zrovnoprávnenia s inými postupmi. Nejde však len o formálny experiment a hľadanie. Všetko súvisí s textom a jeho atmosférou. Sú tu krásne snivé skladby, kde sa spevák opiera o zvukovú stenu tvorenú vibrafónom, kalimbou a rôznymi perkusiami vo veľmi umne namiešanej zmesi s elektronikou (temná filozofujúca ČKNO alebo takmer „islandská“ skladba Jablka). Hudobníci si však zachovali hravosť, surovosť a priamosť a keď treba udrieť alebo si z niečoho dobre vystreliť, bez váhania tak urobia (Opičí král, Psi). Neboja sa radikálnych zmien, medzihier, hluku, obnaženia basy a bicích, zvukového chaosu ani rozpadu skladby na jej konci. Je to veľmi dobrodružné počúvanie, vyslovene a stále(!) pesnička na sto spôsobov. Texty sú formálne jednoduché, okresané na podstatu, hravé a rytmizujúce. Nie však rýmom, ale vďaka spevákovi, ktorý je zároveň ich autorom a je to počuť aj cítiť. Jediné, čo by som mu vytkol, je istá jednotvárnosť prejavu, ktorú som vnímal najmä pri prechode z rýchlej skladby do lyrickejšej. Niečo z toho „kriku“ ostalo aj v piesni, do ktorej už nepatrí. Je to však album, ktorý som si schuti niekoľkokrát vypočul a nechal sa inšpirovať.
****
JÁN GLEMBA